dailycanal.com
Americký prezident Donald Trump stojí pred zásadným rozhodnutím, ktoré môže dramaticky zmeniť geopolitickú situáciu na Blízkom východe. Otázka možného útoku USA na Irán visí vo vzduchu a napätie medzi oboma krajinami rastie. Biely dom zvažuje všetky možnosti, vrátane potenciálneho vojenského zásahu proti iránskym jadrovým zariadeniam. Ako informuje portál Reuters, Trump prisľúbil, že definitívne stanovisko oznámi v priebehu najbližších dvoch týždňov.
Trumpova nejednoznačná pozícia vyvoláva otázniky
Americký prezident zatiaľ zaujíma vyčkávaciu taktiku a jeho vyjadrenia sú plné nejasností. ‚Nikto nevie, čo urobím,‘ vyhlásil pred novinármi zhromaždenými pred Bielym domom. ‚Môžem zaútočiť, ale aj nemusím,‘ dodal s tým, že prípadný útok by vopred neoznámil.
Táto nejednoznačná pozícia vyvoláva kritiku z viacerých strán. Trump sa nachádza v zložitej vnútropolitickej situácii – musí balansovať medzi svojimi predvolebnými sľubmi o mierovej politike a tlakom na rozhodné kroky voči Iránu.
Demokrati žiadajú diplomatické riešenie
Vedúci predstavitelia Demokratickej strany v Senáte vyzývajú na uprednostnenie diplomatického riešenia. Požadujú záväznú dohodu, ktorá by zabránila Iránu získať jadrové zbrane. Zároveň pripomínajú, že podľa zákona musí prezident konzultovať s Kongresom a získať súhlas pred prípadným vojnovým konfliktom.
Vojenské možnosti a ich dôsledky
Strategické zbrane USA
Americká armáda disponuje špecializovanými ‚bunker buster‘ bombami, ktoré dokážu preniknúť hlboko pod zemský povrch. Tieto zbrane by teoreticky mohli zasiahnuť iránske podzemné zariadenia na obohacovanie uránu.
Potenciálne následky konfliktu
Prípadný vstup USA do konfliktu by výrazne zmenil mocenské rozloženie v regióne. Vojenská intervencia by mohla mať ďalekosiahle následky nielen pre Irán a USA, ale aj pre celý Blízky východ.
Trumpove nesplnené prísľuby
Kritici poukazujú na to, že Trump doteraz nedokázal naplniť svoje mierové sľuby. Jeho úsilie o ukončenie vojny na Ukrajine neprinieslo výsledky a rozhovory s ruským prezidentom Putinom nezastavili ruské útoky. Rovnako kontroverzný bol jeho návrh premeniť Pásmo Gazy na ‚Riviéru Blízkeho východu‘.
