Americký prezident Donald Trump oznámil prímerie medzi znepriatelenými krajinami Izraelom a Iránom po 12-dňovom konflikte. Ako uviedol portál Reuters, oznámenie prišlo krátko po tom, čo Irán zaútočil na najväčšiu americkú vojenskú základňu na Blízkom východe.
Krehké prímerie a prvé porušenia
Len niekoľko hodín po tom, ako prímerie vstúpilo do platnosti, si obe strany navzájom vyčítali jeho porušovanie. Izrael obvinil Irán z odpálenia balistických rakiet na svoje územie, zatiaľ čo Teherán poprel akékoľvek porušenie dohody.
Izraelský minister obrany následne nariadil ‚rozhodnú odpoveď‘ a ‚intenzívne údery na ciele režimu v srdci Teheránu‘. Situácia tak zostáva naďalej napätá.
Medzinárodné reakcie a diplomatické úsilie
Európski lídri privítali Trumpovo sprostredkovanie prímeria. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a nemecký kancelár Friedrich Merz vyjadrili podporu diplomatickému riešeniu konfliktu.
Rusko prostredníctvom ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova uviedlo, že podporuje prímerie, ale je ‚ťažké získať jasný obraz‘ vzhľadom na správy o pokračujúcich útokoch.
Jadrový program a bezpečnostné obavy
Neistota okolo iránskeho uránu
Predstavitelia Trumpovej administratívy priznali, že nevedia, kde sa nachádza približne 400 kilogramov iránskeho uránu obohateného na úroveň blízku výrobe bomby. Podľa iránskych médií bol materiál presunutý pred americkými útokmi na tajné miesto.
Reakcie bezpečnostných orgánov
Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti uviedla, že krajina je pripravená na ‚rozhodnú odpoveď‘ v prípade ďalších izraelských útokov. Izraelské obranné sily zostávajú v stave vysokej pohotovosti.
Ekonomické dopady
Európske akciové trhy zaznamenali výrazný nárast po oznámení prímeria. Nemecký DAX a francúzsky CAC 40 vzrástli o 1,9%, zatiaľ čo britský FTSE 100 stúpol o 0,6%. Analytici označili zastavenie bojov za odstránenie ‚kľúčovej obavy‘ investorov.