Americký prezident Donald Trump nariadil bezprecedentný útok na iránske jadrové zariadenia, čo vyvolalo obavy z eskalácie napätia v celom regióne a možnej odvety zo strany Iránu. Letka amerických bombardérov B-2 stealth v noci zasiahla tri kľúčové jadrové zariadenia, pričom Trump vyhlásil, že týmto krokom ‚zobral Teheránu bombu priamo z rúk‘. Ako informuje portál Reuters, táto akcia predstavuje najväčšiu západnú vojenskú operáciu proti Iránskej islamskej republike od revolúcie v roku 1979.
Rusko varuje pred katastrofálnymi následkami
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia označil americký útok za otvorenie ‚Pandorinej skrinky‘ a varoval pred nepredvídateľnými dôsledkami pre medzinárodnú bezpečnosť. Moskva tvrdí, že ponúkala mediačné rozhovory na mierové riešenie iránskeho jadrového programu, ale USA údajne nemali záujem o diplomatické riešenie.
Hrozba teroristickej odvety
Bezpečnostní experti varujú pred možnou odvetou Iránu, ktorá by mohla mať podobu teroristických útokov na západné ciele. Britský minister obchodu potvrdil, že iránske aktivity v kybernetickom priestore a na území Spojeného kráľovstva už predstavujú významné riziko.
Diplomatické dôsledky a medzinárodná reakcia
Rokovania v Moskve
Iránsky minister zahraničných vecí pricestoval do Moskvy na rokovania s prezidentom Putinom o možnej odpovedi na americké útoky. Rusko označilo americkú akciu za destabilizujúcu pre celý región.
Medzinárodná výzva k deeskalácii
Skupina E3 (Británia, Francúzsko a Nemecko) vyzvala Irán k návratu k rokovaciemu stolu a zdržaniu sa krokov, ktoré by mohli ďalej destabilizovať región. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu potvrdila rozsiahle poškodenie zariadenia v Natanze.
Ekonomické dopady
Irán pohrozil uzavretím Hormuzského prielivu, čo by mohlo vážne narušiť globálny obchod s ropou a plynom. Táto hrozba vyvoláva obavy z možného nárastu cien energií a destabilizácie svetových trhov.