Dramatický zvrat v geopolitickom napätí na Blízkom východe prinieslo rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa zaútočiť na tri kľúčové iránske jadrové zariadenia. Masívna vojenská operácia zahŕňala použitie dvanástich 13-tonových ‚bunker buster‘ bômb a 30 striel Tomahawk. Ako informuje DailyMail, útoky boli zamerané na zariadenia Fordow, Natanz a Esfahan.
Bezprecedentná vojenská operácia
Americké bombardéry B-2 leteli nepretržite 37 hodín zo základne v Missouri, pričom museli byť viackrát dotankované vo vzduchu. Trump označil operáciu za ‚spektakulárny vojenský úspech‘ a zdôraznil, že iránske kľúčové zariadenia na obohacovanie uránu boli ‚kompletne a totálne zničené‘.
Diplomatické dôsledky a reakcie
Izraelský premiér Benjamin Netanyahu ocenil Trumpovo ‚odvážne rozhodnutie‘ a nazval ho historickým momentom. Naopak, iránsky minister zahraničných vecí Seyed Abbas Araghchi označil útoky za vážne porušenie medzinárodného práva a Charty OSN.
Hrozba eskalácie konfliktu
Možnosti iránskej odvety
V regióne je rozmiestnených približne 40 000 amerických vojakov, ktorí by sa mohli stať cieľom prípadnej iránskej odvety. Húthíovia v Jemene už varovali pred možnými útokmi na americké plavidlá v Červenom mori.
Trumpovo varovanie
Americký prezident vyslal Iránu jasný odkaz: ‚Buď nastane mier, alebo Irán postihne ešte väčšia tragédia než tá, ktorej sme boli svedkami počas posledných ôsmich dní.‘ Zdôraznil tiež, že zostávajúce ciele môžu byť zasiahnuté ‚s presnosťou, rýchlosťou a zručnosťou‘.
Politické dôsledky
Toto rozhodnutie môže mať významný vplyv na Trumpovu politickú budúcnosť, keďže svojim podporovateľom sľuboval ukončenie americkej účasti v ‚nekonečných vojnách‘ a zabránenie ‚tretej svetovej vojne‘. Poprední republikáni v Kongrese však jeho rozhodnutie podporili, pričom predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson ho označil za ‚rozhodný krok‘.