Smrť 19-ročného Georgea Larssona Jr. v lete 1980 navždy poznačila jeho rodinu a stala sa symbolom nezodpovedného prístupu k bezpečnosti v zábavných parkoch. Mladý muž sa stal prvou obeťou neslávne známeho Action Parku v americkom štáte New Jersey, ktorý si pre svoje nebezpečné atrakcie vyslúžil prezývku ‚najnebezpečnejší zábavný park na svete‘. Ako informuje portál PEOPLE, jeho príbeh sa stal súčasťou dokumentárneho filmu ‚Class Action Park‘ z roku 2020, v ktorom prvýkrát prehovorili aj členovia jeho rodiny.
Osudná jazda na alpskej dráhe
George sa 8. júla 1980 vybral s priateľmi do Action Parku, kde sa rozhodol vyskúšať populárnu atrakciu – 820-metrovú alpskú dráhu. Návštevníci sa na nej spúšťali na malých sánkach, ktoré mali len akcelerátor a brzdu. Počas jazdy sa však Georgeove sánky vymrštili z dráhy a mladík narazil hlavou do skál vedľa trate.
Zranenia boli natoľko vážne, že ho museli okamžite previezť do nemocnice. ‚Keď som prvýkrát videl brata v nemocnici, vedel som, že je to zlé. Lekári opakovane kontrolovali mozgovú aktivitu,‘ spomína jeho brat Brian.
Zničená rodina a zmarené svadobné plány
George zraneniam podľahol 16. júla 1980, len niekoľko dní pred bratovou svadbou, na ktorej mal byť svedkom. ‚Všetko bolo ako v hmle,‘ opisuje Brian toto ťažké obdobie. Jeho matka Esther priznala, že bolesť bola taká neznesiteľná, že sa pokúsila o samovraždu.
Zatajovania a klamstvá vedenia parku
Snaha o zakrytie skutočností
Vedenie parku sa pokúsilo incident bagatelizovať tvrdením, že George bol zamestnancom a používal zariadenie mimo prevádzkových hodín. V skutočnosti nikdy v Action Parku nepracoval a nehoda sa stala počas bežnej prevádzky.
Porušovanie bezpečnostných predpisov
Neskôr vyšlo najavo, že park ignoroval nariadenie štátu New Jersey odstrániť nebezpečné skaly popri dráhe. Majiteľ Gene Mulhivill dokonca používal falošné poistenie registrované na Kajmanských ostrovoch.
Dedičstvo tragédie a následky
Rodina nakoniec prijala vyrovnanie vo výške 100 000 dolárov a presťahovala sa na Floridu. Action Park pokračoval v prevádzke až do roku 1996 a za toto obdobie si vyžiadal najmenej ďalších päť životov a nespočetné množstvo zranení. Príbeh Georgea Larssona Jr. sa stal mementom nebezpečných praktík v zábavnom priemysle a pripomienkou, že bezpečnosť musí byť vždy na prvom mieste.