Predstavte si, že máte len hodinu a pol na to, aby ste si zbalili celý svoj život. Presne v takejto situácii sa ocitlo 300 obyvateľov malebnej alpskej dedinky, keď ich náhle zastihla správa o evakuácii. Ich domovy, spomienky a všetko, čo poznali, sa čoskoro mali ocitnúť pod vodou.
Pokojná alpská dedinka sa v priebehu jediného dňa zmenila na apokalyptickú scénu. Ako informuje švajčiarsky denník Blick, obyvatelia mali len 90 minút – čas jedného filmu – aby zachránili to najcennejšie zo svojich domovov.
Z kedysi idylického miesta zostal len ponurý pohľad na strechy domov vytŕčajúce z bahnitého jazera ako nemí svedkovia tragédie.
Keď príroda ukáže svoju silu
Malý potok Lonza, ktorý kedysi pokojne pretekál dedinou, sa zmenil na ničivú silu. Nánosy skál a bahna z topiaceho sa ľadovca vytvorili prirodzenú priehradu, za ktorou sa začala hromadiť voda. Vzniklo tak umelo vytvorené jazero, ktoré postupne pohltilo celú dedinu.
Príbehy pod strechami
Každý dom v dedine ukrýval svoje vlastné príbehy. Pod týmito strechami sa odohrávali prvé lásky, narodenia, svadby i rozlúčky. Teraz z nich ostali len špičky vyčnievajúce nad hladinou ako nemé memento pominuteľnosti.
Stratené spomienky
Čo si zobrať so sebou, keď máte len pár minút? Mobily, počítače, domácich miláčikov, možno šperky a zopár kusov oblečenia. No vždy zostane niečo, čo v tom zhone zabudnete – staré listy, detské kresby, ručne pletený sveter od babičky.
Nádej pre budúcnosť
Hoci obyvatelia prišli o svoje domovy, zachránili to najcennejšie – svoje životy. Spomienky na život v dedine si navždy ponesú vo svojich srdciach, ktoré sú, ako poznamenal Woody Allen, ‚mimoriadne odolným malým svalom‘ – silnejším než ktorýkoľvek alpský ľadovec.
Táto udalosť nám pripomína, aká krehká je hranica medzi každodenným životom a prírodnou katastrofou, a ako rýchlo sa môže všetko zmeniť.