Napätie medzi Izraelom a Iránom eskaluje do nebezpečných rozmerov. Zatiaľ čo izraelské stíhačky americkej výroby útočia na ciele v Iránskej islamskej republike, nad Tel Avivom lietajú hypersonické a balistické rakety. S rastúcim počtom obetí a hrozbou rozsiahlejšieho regionálneho konfliktu sa medzinárodné spoločenstvo rozdeľuje na dva tábory.
Vojenská konfrontácia medzi týmito regionálnymi mocnosťami vyvoláva obavy z možnej eskalácie do globálneho konfliktu. Ako informuje denník The Guardian, situácia núti krajiny zaujať jasné stanoviská, čo odhaľuje hlboké geopolitické rozpory.
Spojenci a odporcovia na Blízkom východe
Irán môže počítať s podporou svojich regionálnych spojencov, najmä militantných skupín v Jemene, Libanone a Gaze. Húthíovia v Jemene už podnikli prvé útoky na izraelské ciele a prisľúbili ďalšiu podporu Teheránu.
Väčšina arabských štátov vrátane Saudskej Arábie, Jordánska a Spojených arabských emirátov oficiálne odsúdila izraelské útoky, ale ich podpora Iránu pravdepodobne zostane len na verbálnej úrovni.
Postoj svetových mocností
Rusko a Čína
Moskva, napriek úzkej spolupráci s Iránom v oblasti vojenskej techniky, zaujala prekvapivo zdržanlivý postoj. Kremeľ síce odsúdil izraelské útoky, ale zároveň sa snaží prezentovať ako potenciálny mediátor konfliktu.
Čína vyzvala obe strany k deeskalácii a varovala pred možným rozšírením konfliktu v regióne.
Západné mocnosti
USA, Veľká Británia a ďalšie západné krajiny sa jednoznačne postavili za Izrael, zdôrazňujúc jeho právo na sebaobranu. Francúzsko dokonca prisľúbilo pomoc pri obrane Izraela v prípade iránskeho útoku.
Ekonomické a strategické záujmy
Konflikt odhalil komplexnosť medzinárodných vzťahov, kde ekonomické a strategické záujmy často prevažujú nad tradičnými spojenectvami. India napríklad odmietla odsúdiť izraelské útoky napriek svojmu členstvu v Šanghajskej organizácii pre spoluprácu, keďže udržiava významné vzťahy s oboma stranami konfliktu.
Situácia jasne ukazuje, ako súčasné geopolitické napätie prehlbuje rozdiely medzi Východom a Západom, pričom mnohé krajiny sa snažia balansovať medzi svojimi strategickými záujmami a medzinárodnými záväzkami.