Ruský prezident Vladimir Putin (72) v poslednom čase čoraz častejšie provokuje Dánsko. Severská krajina so šiestimi miliónmi obyvateľov sa náhle ocitla pod tlakom Kremľa, ktorý využíva vojnové lode pri pobreží a otvorené vyhrážky z Moskvy, vrátane jadrovej rétoriky. Ako informuje portál Bild.de, za týmto napätím stoja štyri kľúčové dôvody.
Strategická poloha Dánska
Dánsko kontroluje morské úžiny vedúce do Baltského mora, čo predstavuje strategický bod pre ruskú námornú flotilu. Pre Rusko je to jediná cesta z Kaliningradu a Petrohradu do Atlantického oceánu. Na dánskej strane sa nachádza ostrov Bornholm, kde Dánsko nedávno testovalo raketové systémy v spolupráci s USA.
Ruský veľvyslanec v Kodani Vladimir Barbin (68) vystupňoval rétoriku a hovorí o údajnej erózii dánskej jadrovej politiky, pričom tvrdí, že Kodaň sa pripravuje na jadrové zbrane. V skutočnosti Dánsko len diskutuje o bezpečnostných zárukách.
Podpora Ukrajiny
Dánsko patrí medzi najvernejších podporovateľov Kyjeva. Podľa Inštitútu pre svetovú ekonomiku krajina poskytla Ukrajine od začiatku vojny v roku 2022 do júna 2025 pomoc v hodnote približne 12,1 miliardy eur.
Nadchádzajúci summit EÚ
Budúci týždeň sa v Kodani stretnú lídri členských štátov EÚ. Hlavnými témami summitu budú posilnenie pomoci Ukrajine a sprísnenie sankcií voči Rusku. Dánska premiérka Mette Frederiksen (47) bude hostiť toto kľúčové stretnutie.
Voľby v Moldavsku
28. septembra sa konajú voľby v Moldavsku, kde v súčasnosti vládne proeurópska prezidentka Maia Sandu (53). Tieto voľby sú považované za osudové – krajina sa rozhoduje medzi smerovaním k EÚ alebo k Rusku. Moskva šíri konšpiračné teórie o údajnej invázii NATO v prípade víťazstva proeurópskych síl.