dailycanal.com
V tichej ulici neďaleko Omar al-Mukhtar Street v západnej časti mesta Gaza stojí šesťposchodová budova Skeik, ktorá sa stala dočasným domovom pre rodiny vysídlené vojnou. Kedysi obľúbené miesto pre zamilované páry, dnes obklopené troskami a spomienkami na lepšie časy. Ulica prezývaná Lovers‘ Street už nie je útočiskom pred konzervatívnym pohľadom spoločnosti, ale pred izraelskými tankami. Budova sama stále stojí, no jej steny sú poškvrnené šrapnelmi a veľká diera z delostrelectva prerazila jedno z horných poschodí. Ako informuje BBC, osem z desiatich bytov v budove sa stalo dočasnými domovmi pre rodiny, ktoré vojna vyhnala z ich pôvodných príbytkov.
Hadeel Daban na štvrtom poschodí
Dvadsaťšesťročná Hadeel Daban žije na štvrtom poschodí so svojím manželom a tromi malými deťmi: deväťročnou Judi, šesťročným Muradom a dvojročným Mohammadom. Rodina sem prišla pred dvoma mesiacmi a platí 1 000 šekelov mesačne za to, že môže táborť v prázdnych miestnostiach. Hadeel uviedla, že ľudia, ktorí tu bývali pred nimi, odišli kvôli nebezpečenstvu, no šrapnely síce narážajú do stien, ale stále je to lepšie ako stan. Niekoľko vecí, ktoré rodina vlastní, je úhľadne uložených v tašiach popri stenách, roztrhané plachty zakrývajú obrovské diery tam, kde kedysi bývali okná. Je to dvanáste miesto, kam sa rodina presťahovala.
Rodinný dom stojí necelú míľu odtiaľ, v štvrti al-Tuffah v meste Gaza. Utiekli počas prvého týždňa vojny po tom, čo bol zasiahnutý byt príbuzného nad nimi. O niekoľko mesiacov sa vrátili, no 15. marca 2024 útok na budovu vedľa nich zabil Hadeelinú svokru, zranil tri deti a Hadeeliného manžela pochoval zaživa. Hadeel povedala, že strávili hodiny hľadaním manžela a našli ho pod troskami. Jej manžel Izz el-Din bol v bezvedomí a odviezli ho do nemocnice al-Shifa, kde jej podľa jej slov povedali, že má zlomeninu lebky a je v kóme. O tri dni neskôr, keď bol stále liečený, Izrael nemocnicu uzavrel a začal tam dvojtýždňovú vojenskú operáciu zameranú na vykoreňovanie veliteľských stanovíšť Hamasu. Až keď izraelské sily nakoniec odišli, Hadeel sa opäť stretla so svojím manželom, krehkým, ale živým.
Hadeel nám povedala, že jej manžel stále potrebuje pravidelné lekárske kontroly, no pred šiestimi týždňami sa všetci lekári presťahovali na juh. Domov nie je len prístrešie alebo veci a všetky tri rodiny, s ktorými sme v budove Skeik hovorili, sa sťahovali viackrát. Hadeel uviedla, že žiadny z jej susedov už nie je jej susedom, pretože každý mesiac prichádzajú noví ľudia a nevie ani, kde sú jej pôvodní susedia – niektorí odišli na juh, niektorí boli zabití alebo zranení. V deň, keď sa náš kolega stretol s Hadeel, sa mesto Gaza opäť vyprázdňovalo, keď stovky tisíc ľudí smerovali do bezpečnejších oblastí ďalej na juhu. Izraelská armáda postupujúca mestom vydala posledné varovanie, aby odišli, no rodiny, s ktorými sme hovorili, plánovali zostať. Zatiaľ čo Hadeel rozprávala s naším kameramanom, sériou výbuchov sa ozývala celým bytom a cez okná sa dvíhali obrovské sivé oblaky v strednej vzdialenosti. Ani jeden z jej malých synov ani len nezaváhal.
História a poloha budovy Skeik
Budova Skeik bola postavená v roku 2008 na vlne stavebného boomu, ktorý zachvátil mesto Gaza v polovici deväťdesiatych rokov. Prvotrieda poloha hneď vedľa Americkej medzinárodnej školy a blok od palestínskeho parlamentu – obe budovy sú teraz v troskách. Práve táto centrálna poloha neďaleko hlavnej ulice Omar al-Mukhtar postavila budovu Skeik do cesty izraelských tankov počas prvých mesiacov vojny. Nemocnica al-Shifa leží dva bloky na sever a v priebehu niekoľkých týždňov od invázie sa izraelská armáda presunula, aby obsadila komplex, pričom uviedla, že bol používaný ako základňa Hamasu. Jednotky sa približovali z viacerých smerov vrátane ciest okolo ulice Omar al-Mukhtar.
Neďaleko zadnej časti budovy Skeik bola v stene vyhodená veľká obdĺžniková diera. Vo vnútri hebrejské graffiti znie posledný samuraj, čo je odkaz na hollywoodsky film o japonskom bojovníkovi z 19. storočia prestreľovanom modernými zbraňami. Majiteľ budovy Shaker Skeik nám povedal, že blok bol používaný ako pozorovateľský post izraelskými jednotkami počas operácií a Izrael uviedol, že v marci zasiahol niekoľko komplexov používaných palestínskymi ostreľovačmi v oblasti. Pozemné sily zostali v meste Gaza mesiace počas prvých mesiacov vojny a v marci 2024 spustili druhý útok na nemocnicu al-Shifa, zatiaľ čo Hadeeliného manžela liečili vo vnútri. Pri takom rýchlom striedaní obyvateľov si už nikto v budove nepamätá, čo sa stalo v tých prvých mesiacoch vojny, no boje okolo nej stále pokračujú.
Muna Shabet na piatom poschodí
Život pod streľbou
V byte nad Hadeeliným sa 59-ročná Muna Amin Shabet hrá so svojimi vnúčatami pod veľkými guľovými dierami prerazenými v stene. Muna vysvetlila, že pred dvoma dňami tu zasiahli guľky priamo vo vnútri budovy, chytila deti a utiekla s nimi tam, kde je to bezpečnejšie, sedeli tam a modlili sa k Bohu, aby to bolo v poriadku, a deti boli vydesené. Muna je tiež zo štvrte al-Tuffah a od augusta tu žije so svojím manželom, tromi zo svojich detí a vnúčatami. Neplatia nájomné, pretože rodina podľa Muny prišla o všetko, keď bol ich dom zničený niekoľko týždňov po začiatku vojny. Muna povedala, že zrovnali celú oblasť al-Tuffah so zemou, všetko, nezostal ani jeden dom, začínajú život znova, zbierajú lyžicu po lyžici, tanier po tanieri, prišiel hladomor a mleli holubí krmivo, aby mali čo jesť, a žili z divokej zelene.
Rozpad komunít a rodín
Ďalší obyvateľ zo severného mesta Beit Lahia nám povedal, že jeho oblasť je teraz pustina po tom, čo ju izraelská armáda zrovnala so zemou, nie sú tam žiadne domy ani žiadne smerové tabule, ktoré by vám povedali, že tu kedysi bola štvrť. OSN uvádza, že 90 percent obytných budov v Gaze bolo poškodených alebo zničených a celé štvrte s ich spoločnou históriou, rodinnými väzbami a sociálnou podporou boli zbúrané. No myšlienka domova je ťažšie zničiteľná ako tehly a malta. Keď náš kameraman navštívil Munin byt, dve z jej vnučiek kreslili obrázok idylického rozprávkového obrazu domu – malého a úhľadného so šikmou červenou škridlovou strechou, slnko je posadené na horizonte, obloha je ružová a modrá, sú tam stromy a rastliny. Nevyzerá to vôbec ako miesto, kde žijú.
Rozsiahle ničenie domov a komunít často znamenalo, že rodiny sa roztrieštili, aby prežili. Z piatich Muniných synov sa dvaja presťahovali na juh, ďalší odišiel bývať k svojej manželkinej rodine, ostatní podľa ní prichádzali a odchádzali. Dokonca aj ona a jej manžel strávili mesiace oddelene predtým, ako sa presťahovali do budovy Skeik, zatiaľ čo Muna sa ukrývala u príbuzných. Rozšírená rodina, ktorá ju kedysi obklopovala a ukotvovala jej svet, sa trhá. Muna povedala, že sú roztrúsení a odlúčenie je tá najťažšia vec, život bol odňatý, jej zdravie je preč, ich domov je preč a najdrahší ľudia ich sŕdc sú preč, nič im nezostalo.
Shawkat al-Ansari na prvom poschodí
Je to pocit, ktorý Shawkat al-Ansari dobre pozná. Pôvodne z Beit Lahia, teraz zrovnanej so zemou, nám povedal, že jeho matka a sestra spia na ulici na juhu Gazy, zatiaľ čo Shawkat žije so svojou manželkou a siedmimi deťmi na prvom poschodí budovy Skeik. Pred štyrmi mesiacmi sa jeho brat stratil. Shawkat uviedol, že brat išiel pre múku do domu jedného z ich príbuzných v Shejaiya na severnom okraji mesta Gaza a stále nevedia, čo sa mu stalo, hľadali všade, ale nemohli ho nájsť. Neustále premiestňovanie ľudí hľadajúcich jedlo, bezpečie alebo prístrešie sťažilo udržanie rodín pohromade. Shawkat povedal, že predtým žili v poriadku, teraz je jeho brat nezvestný a všetci sú uviaznutí na rôznych miestach.
Jedno po druhom boli kotvy držiace ľudí na mieste – domov, komunita, rodina – uvoľnené neustálym vykorenením obyvateľstva Gazy a ničením jej štvrtí a ulíc. Teraz, keď sedí v prázdnych betónových miestnostiach budovy Skeik, Shawkat tiež sleduje, ako sa budúcnosť vymyká. Jeho deti sa pred vojnou dobre učili v škole, hovorí, no teraz zabúdajú, ako čítať a počítať. Neustále pohyby zmrazujú ich životy. O niekoľko dní neskôr sme dostali telefonát od Hadeel, že ona a niekoľko ďalších rodín v budove Skeik sa opäť sťahujú. Izraelské sily zhodili dymové bomby po celej oblasti, povedala nám, aby signalizovali, že sa chystajú vstúpiť. Hadeel povedala, že minulú noc nevideli tanky, ale ak neodídu teraz, zajtra sa k nim zobudia.
Hadeel sa balila, keď sme sa rozprávali, a plánovala sa pripojiť k svojmu bratovi nablízku predtým, ako sa spolu pokúsia ísť na juh. Uviedla, že zostanú na uliciach a budú žiť v stane, bez ohľadu na to, čo urobia, nič neobnoví to, čo je v nich, jej deti už nie sú jej deťmi, v ich očiach je teraz viac utrpenia ako nevinnosti. Po celej Gaze sa budovy, ktoré zostali stáť, stali tranzitným uzlom pre rodiny, ktoré vojna spojila a potom rozdelila. Ak rokovania uspejú, mier by mohol ukončiť ich cesty a rekonštrukcia by im mohla priniesť iný druh budúcnosti, no ich staré životy sú za nimi. Táto vojna vymazala cestu do minulosti.
