Svetoznáma britská paralympijská plavkyňa Ellie Simmonds sa v novom dokumentárnom filme odhodlala na mimoriadne odvážny krok – rozhovor s vlastnou biologickou matkou. V dojímavom dokumente ‚Should I Have Children?‘ (Mala by som mať deti?) skúma svoje obavy z materstva a možnosti dedičnosti génov spôsobujúcich nanizmus. Ako informuje Daily Mail, film vyvolal silné emócie nielen u hlavnej protagonistky, ale aj u divákov.
Náročné rozhodnutie biologickej matky
Biologická matka Ellie, ktorej identita zostáva chránená, sa v dokumente otvorene zdôverila s ťažkým obdobím po narodení dcéry. Spomína na necitlivý prístup genetikov a traumatizujúci moment, keď jej bez akejkoľvek empatie oznámili diagnózu jej dieťaťa. ‚Nedokázala som sa s tým vyrovnať,‘ priznáva vo filme.
Matka ďalej opisuje komplikované okolnosti pôrodu, ktorý absolvovala sama, a následné obdobie plné pochybností. ‚Nebola som v poriadku fyzicky ani psychicky. Bolo to mimoriadne náročné obdobie na akékoľvek rozhodnutia,‘ vysvetľuje.
Celoživotné výčitky a odpustenie
Jedným z najemotívnejších momentov dokumentu je priznanie biologickej matky o pocitoch viny, ktoré ju sprevádzajú celý život. ‚Nikdy sa nezbavíte tej viny. Je to niečo, s čím žijete každý deň. Myslela som na teba denne,‘ hovorí so slzami v očiach.
Reakcie verejnosti a odkaz spoločnosti
Dokument vyvolal na sociálnych sieťach vlnu podpory a uznania. Diváci oceňujú najmä Elliinu odvahu otvoriť túto citlivú tému a jej prínos k lepšiemu pochopeniu života ľudí s telesným znevýhodnením.
Význam pre budúce generácie
Ellie Simmonds, ktorú v troch mesiacoch adoptovali Steve a Val Simmondsovci, vyrastala so štyrmi súrodencami. Jej príbeh a úspechy inšpirujú tisíce ľudí po celom svete a búrajú predsudky o živote s postihnutím.
Spoločenský dopad dokumentu
Film otvára dôležitú diskusiu o témach ako adopcia, materstvo a život s postihnutím. Zároveň poukazuje na potrebu citlivejšieho prístupu zdravotníckych pracovníkov pri oznamovaní závažných diagnóz.