dailycanal.com
V srdci nemeckej metropoly sa odohráva pozoruhodný príbeh, ktorý odhaľuje komplexnosť problematiky náboženskej konverzie a azylovej politiky. Pastor Gottfried Martens, prezývaný aj ‚Ján Krstiteľ‘, vedie evanjelicko-luteránsky kostol s 1700 členmi, z ktorých približne 1400 tvoria konvertiti z Iránu a Afganistanu. Ako informuje portál Bild, jeho práca spočíva v 110-hodinových pracovných týždňoch a dôkladnom preverovaní každého jednotlivca, ktorý prejaví záujem o konverziu.
Prísny proces konverzie a ochrana skutočných konvertitov
Pastor Martens uplatňuje mimoriadne prísne kritériá pri posudzovaní žiadostí o konverziu. Odmieta viac ako 90% žiadostí o cirkevný azyl a približne 30% uchádzačov neuspeje pri ústnych skúškach. Súčasťou procesu sú aj testy na alkohol a drogy.
Jeho prístup sa výrazne líši od benevolentnejších spoločenstiev. ‚Niektoré komunity udelia krst už po prvom zvolaní Aleluja. U nás to tak nefunguje,‘ vysvetľuje pastor.
Varovanie pred rastúcim extrémizmom
Pastor Martens upozorňuje na znepokojujúci trend v nemeckej spoločnosti. Podľa jeho skúseností mnohí moslimskí prisťahovalci, najmä sunnitského vyznania, preberajú extrémistické myslenie.
Ohrozenie konvertitov
Konvertiti z islamu na kresťanstvo čelia v Nemecku vážnym hrozbám. V azylových zariadeniach sa stretávajú s vyhrážkami a zastrašovaním od radikálnych skupín.
Problematika deportácií a azylová politika
Martens kritizuje súčasnú deportačnú politiku Nemecka. Poukazuje na paradox, že krajina deportuje práve tých, ktorí prijali západné hodnoty a konvertovali na kresťanstvo, zatiaľ čo jednotlivci s extrémistickými názormi často zostávajú.
Prípad Mortezu H.
Konkrétnym príkladom je prípad 26-ročného Afganca Mortezu H., ktorý bol nedávno deportovaný do Švédska. Pastor sa obáva, že v prípade jeho ďalšej deportácie do Afganistanu mu pre konverziu na kresťanstvo hrozí smrť.
Štatistiky cirkevného azylu
V roku 2024 bolo v Nemecku zaznamenaných 2386 prípadov cirkevného azylu, čo predstavuje nárast o 300 prípadov oproti predchádzajúcemu roku. Väčšina prípadov sa týka takzvaných ‚dublinských‘ žiadateľov o azyl, kde sa po uplynutí polročnej lehoty presúva zodpovednosť na Nemecko.
