dailycanal.com
Nemecká vláda stojí pred zásadným problémom v oblasti energetiky. Plánovaná transformácia na zelenú energiu a prechod na elektromobilitu by mohli viesť k dramatickému nárastu spotreby elektriny, na ktorý súčasná infraštruktúra nie je pripravená. Ako informuje Bild, modernizácia elektrickej siete by do roku 2045 mohla stáť astronomických 600 miliárd eur.
Prudký nárast spotreby elektriny v nasledujúcich rokoch
Nemecké domácnosti a firmy spotrebovali v minulom roku 464 terawatthodín (TWh) elektriny. Predpovede však naznačujú, že do piatich rokov by sa spotreba mohla vyšplhať až na 670 TWh, čo predstavuje nárast o takmer 45 percent. Do roku 2035 experti dokonca očakávajú zdvojnásobenie spotreby na 1000 TWh.
Za týmto dramatickým nárastom stojí najmä:
- Rastúci počet dátových centier
- Postupný prechod na elektromobily
- Rozširovanie tepelných čerpadiel
- Celková elektrifikácia priemyslu
Výzvy zelenej transformácie
Problém s výrobnou kapacitou
Nemecko plánuje najneskôr do roku 2038 úplne ukončiť výrobu elektriny z uhlia. Obnoviteľné zdroje energie ako slnko, vietor či biomasa však nebudú stačiť na pokrytie očakávaného dopytu. Navyše, rozsiahla výstavba potrebnej infraštruktúry by bola extrémne nákladná.
Riešenie pomocou plynových elektrární
Ministerka hospodárstva Katherina Reiche plánuje, podobne ako jej predchodca Robert Habeck, výstavbu plynových elektrární. ‚Potrebujeme plynové elektrárne pre obdobia, keď nefúka vietor a nesvieti slnko,‘ vysvetľuje Reiche. Takzvané obdobie ‚temnej fláute‘ môže trvať aj niekoľko týždňov.
Varovania z automobilového priemyslu
Šéf BMW Oliver Zipse upozorňuje na hrozbu kolapsu elektrickej siete. Podľa jeho slov je nereálne, aby Nemecko dokázalo do desiatich rokov zabezpečiť nabíjanie všetkých nových elektrických áut. ‚Na prípravu siete pre 100-percentný podiel elektromobilov potrebujeme 30 až 40 rokov,‘ tvrdí Zipse.
Podporu pre opatrnejší prístup k energetickej transformácii vyjadruje aj priemysel. Viceprezident Spolkového zväzu nemeckého priemyslu (BDI) Holger Lösch zdôrazňuje potrebu realistickejšieho plánovania, ktoré bude viac zohľadňovať skutočný dopyt a nákladovú efektívnosť.
