Medicínsky zázrak menom Nash Keen prepisuje históriu. Narodil sa neuveriteľných 133 dní pred termínom a jeho váha bola nižšia ako váha grapefruitového plodu. Dnes tento malý bojovník oslavuje svoje prvé narodeniny a zároveň sa stal držiteľom svetového rekordu Guinessovej knihy ako najnedonosenejšie prežívajúce bábätko v histórii. V čase narodenia mal len 21 týždňov a jeho šance na prežitie boli minimálne. Ako informuje portál People, predbehol tak doterajšieho rekordéra Curtisa Meansa.
Dramatický príchod na svet
Nash sa narodil 5. júla 2024 v univerzitnej nemocnici v USA. Jeho pôrodná váha bola len 283 gramov a meral 24 centimetrov. Okamžite po narodení bol prevezený na novorodeneckú jednotku intenzívnej starostlivosti najvyššieho stupňa, kde musel čeliť mnohým kritickým výzvam.
Podľa Dr. Amy Stanford, ktorá sa o Nasha starala, prvé dni jeho života boli plné neistoty. Jeho rodičia Mollie a Randall Keenovci prežívali obdobie strachu, nádeje a nekonečného čakania.
Míľniky v boji o život
Prvé týždne
Keď mal Nash tri týždne, jeho mama ho mohla prvýkrát vziať do náručia. ‚Bol taký maličký, že som ho na hrudi takmer necítila. Celý bol obklopený káblami a monitormi,‘ spomína Mollie na emotívne momenty.
Cesta domov
Po šiestich mesiacoch intenzívnej starostlivosti mohol byť Nash konečne prepustený domov. Stalo sa tak v januári 2025, keď lekári skonštatovali jeho dostatočný pokrok.
Život po roku
Dnes Nash naďalej potrebuje kyslíkovú podporu, výživovú sondu a načúvacie prístroje kvôli miernej strate sluchu. Navštevuje špecializované zdravotnícke zariadenie dennej starostlivosti. Napriek týmto výzvam jeho rodičia hovoria o neuveriteľnom pokroku.
K prvým narodeninám dostal Nash 70 nových oblečení, vzdelávacie hračky a plienky. Lekári mu dokonca povolili tortu s extra porciou šľahačky. ‚Nash nie je len držiteľom rekordu – je zlodejom sŕdc,‘ hovorí s láskou jeho mama. ‚Od začiatku za ním stála celá rodina a priatelia, a ako sa jeho príbeh šíril, šírila sa aj láska.‘
Dr. Stanford dodáva, že Nash a rodina Keenovcov ich naučili veľa o nádeji. ‚Ich odolnosť a odhodlanie boli skutočne inšpirujúce. Nashov úsmev a smiech mi každý deň pripomínajú, prečo je také dôležité zastávať sa našich pacientov a ich rodín, aj v tých najnáročnejších situáciách.‘