Nemecko čelí bezprecedentnej kritike kvôli megalomanskému projektu rozšírenia budovy spolkového kancelárstva v Berlíne. Plánovaná dostavba má zdvojnásobiť súčasnú rozlohu administratívneho komplexu, pričom náklady sa šplhajú do astronomických výšok. Pôvodný rozpočet 637 miliónov eur sa už navýšil na 777 miliónov a experti očakávajú, že konečná suma presiahne miliardu eur. Ako informuje portál Bild, projekt vyvoláva vážne otázky o efektívnom využívaní verejných financií v čase ekonomickej neistoty.
Prebytok kancelárskych priestorov vzbudzuje pochybnosti
Najväčšiu vlnu kritiky vyvoláva neproporčné plánovanie pracovných priestorov. Po dokončení bude mať kancelárstvo k dispozícii 1050 kancelárskych miest pre súčasných 784 zamestnancov. Matematika hovorí jasnou rečou – 266 pracovných miest zostane nevyužitých. Existujúca budova ponúka 340 kancelárií pre maximálne 460 pracovných miest, zatiaľ čo nová prístavba pridá ďalších 395 kancelárií s kapacitou 590 miest.
Spolkový dvor audítorov bijú na poplach
Najvyšší kontrolný úrad opakovane vystupuje proti tomuto projektu. Audítori navrhujú implementáciu moderných pracovných konceptov vrátane zdieľaných pracovných miest (desksharing) a zavedenie tzv. clean-desk politiky. Argumentujú, že v ére digitalizácie a elektronických dokumentov nie je potrebné, aby mal každý zamestnanec svoje stále pracovné miesto.
Historický kontext a súčasné vedenie
Od Kohla po súčasnosť
Pôvodný plán rozšírenia vznikol ešte v roku 1995. Vtedajší kancelár Helmut Kohl sa rozhodol postaviť len polovicu plánovaného komplexu. Jeho nasledovník Gerhard Schröder tento stav zachoval. Zmena prišla až s Angelou Merkelovou, ktorá presadila kompletnú dostavbu, v čom pokračuje aj súčasná vláda.
Porovnanie s inými krajinami
V porovnaní s inými krajinami je personálne obsadenie nemeckého kancelárstva nezvyčajne vysoké. So 784 zamestnancami prevyšuje v prepočte na počet obyvateľov napríklad americký Biely dom o štvrtinu. Pre porovnanie, v roku 1950 malo kancelárstvo len 120 zamestnancov.
Sporné prvky novej budovy
Projekt zahŕňa aj kontroverzné prvky ako heliport vo výške 34 metrov či luxusné vybavenie vrátane športovo-gymnastickej sály. Tieto prvky vyvolávajú oprávnené otázky o účelnosti vynaložených prostriedkov, najmä v období, keď Nemecko čelí významným ekonomickým výzvam a narastajúcemu verejnému dlhu.