Legendárny krater známy ako ‚Brána do pekla‘, ktorý horel v turkménskej púšti neuveriteľných 50 rokov, začína postupne strácať svoj pekelný žiar. Táto jedinečná prírodná anomália, ktorá sa stala jednou z hlavných turistických atrakcií krajiny, vznikla v roku 1971 po nešťastnej náhode sovietskych vedcov. Ako informuje agentúra Reuters, intenzita plameňov sa v poslednom období výrazne znížila, čo naznačuje postupné vyhasínanie tohto fascinujúceho fenoménu.
História vzniku ohnivého kratera
Brána do pekla, oficiálne známa ako ‚Žiara Karakumu‘, je 70 metrov široký a 30 metrov hlboký kráter nachádzajúci sa v púšti Karakum. Jeho vznik sa datuje do obdobia Sovietskeho zväzu, keď skupina geológov pri prieskume narazila na podzemnú kapsu zemného plynu. Po prepadnutí vrtnej súpravy sa vedci rozhodli plyn zapáliť, aby zabránili jeho úniku do okolia. Nikto vtedy netušil, že oheň bude horieť päť desaťročí.
Súčasný stav a environmentálny dopad
Podľa najnovších meraní sa intenzita plameňov výrazne znížila. Žiara, ktorá bola kedysi viditeľná z niekoľkých kilometrov, je dnes len slabým zábleskom. Tento vývoj súvisí s novými opatreniami na odčerpávanie zemného plynu z oblasti.
Environmentálne dôsledky
Turkménsko disponuje štvrtými najväčšími zásobami zemného plynu na svete. Únik metánu z kratera predstavoval významný environmentálny problém, keďže tento skleníkový plyn výrazne prispieva ku klimatickým zmenám.
Budúcnosť legendárneho miesta
Turkménska vláda v roku 2022 spustila projekt na definitívne uzavretie kratera. V okolí boli vyvŕtané nové studne na zachytávanie unikajúceho metánu, ktorý môže byť využitý na energetické účely. Tento krok má nielen ekonomický význam, ale prispieva aj k zníženiu uhlíkovej stopy krajiny.
Pre turistický ruch v Turkménsku to znamená koniec jednej éry. Miesto, ktoré ročne prilákalo tisíce návštevníkov túžiacich vidieť tento prírodný fenomén, sa pomaly mení na tichú pripomienku sovietskej éry a ľudských zásahov do prírody.