dailycanal.com
V utečeneckom tábore na juhu Gazy sa 20-ročný Mosab al-Trtori stará o malú záhradku so sadenicami papriky, paradajok a baklažánu zasadenými v piesku. Napriek slanej vode a nekvalitnej pôde sa snaží vypestovať aspoň niečo, čo by pomohlo nakŕmiť jeho rodinu. V oblasti, kde je nedostatok aj tých najzákladnejších potravín, sa každý deň točí okolo hľadania jedla. Ako informuje BBC, Mosab zdieľa svoj príbeh prostredníctvom sociálnych sietí, aby ukázal realitu života v tejto vojnovej zóne.
Od normálneho života k životu v tábore
Pred vojnou žil Mosab so svojou rodinou v dvojposchodovom dome v meste Rafah, študoval inžinierstvo a prevádzkoval YouTube herný kanál. Dnes býva v tábore al-Mawasi pri Stredozemnom mori v stanoch s ôsmimi členmi rodiny – rodičmi, tromi súrodencami, starou mamou a dvoma bratrancami, ktorých rodiny podľa jeho slov zahynuli pri izraelských útokoch.
Každodenný boj o potraviny
Mosab denne navštevuje pouličné trhy ako rodinný vyjednávač cien. Jednoduchý arabský pokrm mujaddara z šošovice, ryže a cibule sa stal luxusom dostupným len pre strednú triedu. Jediný strúčik cesnaku stojí 3 doláre, čo je desaťnásobne viac než pred vojnou za celé hlavičky.
Dramatický nárast cien
Vrece múky (25 kg) stojí približne 200 dolárov, čo je tridsaťnásobne viac než pred konfliktom. Nedostatok potravín a obmedzené zásoby výrazne zvýšili ceny základných surovín.
Voda a palivo ako vzácne komodity
Rodina má denne k dispozícii len asi 12 litrov vody. Obyvatelia tábora sú závislí od sporadických dodávok z odsoľovacích zariadení. Na varenie používajú provizórne pece a ako palivo slúži drevo zo starého nábytku alebo trosiek, niekedy aj plast napriek zdravotným rizikám.
Mosab sníva o dni, keď bude môcť pokračovať v štúdiu inžinierstva a jedlo bude v Gaze opäť voľne dostupné. Zatiaľ sa musí sústrediť na každodenné prežitie a starostlivosť o svoje sadenice, ktoré zavlažuje slanou vodou z miestnej studne.
