Súdny dvor Európskej únie vydal dôležité rozhodnutie týkajúce sa udeľovania víz sýrskej rodine, ktorá už predtým požiadala o medzinárodnú ochranu v Grécku. Luxemburgský súd potvrdil, že vykonávacie rozhodnutie Rady ukladajúce Slovenskej republike povinnosť udeliť vízum tejto rodine je v súlade s právom EÚ. Rozhodnutie bolo prijaté 31. mája 2024 a zdôrazňuje význam dodržiavania procedurálnych a hmotno-právnych pravidiel Európskej únie. Uznesenie Súdneho dvora jasne stanovuje, že takéto rozhodnutia sú platné, pokiaľ boli prijaté v súlade s príslušnými pravidlami EÚ. Ako informuje Blesk.cz, prípad sa týka sýrskej rodiny s komplikovanou migračnou históriou.
Cesta sýrskej rodiny cez Európu
Sýrska rodina podala žiadosť o medzinárodnú ochranu v Grécku v novembri 2022. Následne sa rodina vydala na dlhú cestu cez viacero krajín. Jej trasa viedla cez Albánsko, Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu, Chorvátsko a Maďarsko, kým sa nakoniec dostala na Slovensko. Na slovenskom území rodina opäť požiadala o medzinárodnú ochranu. Slovenská republika následne využila mechanizmus nariadenia Dublin III a požiadala Grécko o prevzatie rodiny späť. Grécko túto žiadosť akceptovalo.
Kroky Slovenska a rozhodnutie Rady
Rozhodnutie o nenávratnosti a žiadosť o vyhostenie
V auguste 2023 Slovenská republika rozhodla o nenávratnosti rodiny do Sýrie. Zároveň podala žiadosť o vyhostenie rodiny prostredníctvom spoločnej operácie agentúry Frontex. Situácia sa však zmenila v septembri 2023, keď Rada prijala vykonávacie rozhodnutie. Týmto rozhodnutím sa Slovensku ukladala povinnosť udeliť rodine vízum.
Námietky Slovenska voči rozhodnutiu Rady
Slovenská republika napadla rozhodnutie Rady na Súdnom dvore EÚ. Argumentovala tým, že takéto rozhodnutie nie je možné prijať, pretože rodina už požiadala o ochranu v Grécku. Slovensko tvrdilo, že existencia predchádzajúcej žiadosti o medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte by mala byť prekážkou pre udelenie víza.
Stanovisko Súdneho dvora EÚ
Súdny dvor EÚ však zamietol argumentáciu Slovenska. Potvrdil, že skutočnosť, že rodina už podala žiadosť o medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte, konkrétne v Grécku, nie je relevantná pre platnosť rozhodnutia o udelení víza. Súd zdôraznil, že relevantné je výhradne to, či boli dodržané podmienky pre prijatie takého rozhodnutia. To znamená, že kľúčové je, či boli dodržané procesné a hmotno-právne požiadavky EÚ pri prijímaní rozhodnutia Rady.
Význam rozhodnutia pre európsku migračnú politiku
Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ má viacero dôležitých dôsledkov. Potvrdzuje, že Rada má právomoc prijímať vykonávacie rozhodnutia, ktorými členským štátom ukladá povinnosti v oblasti udeľovania víz. Táto právomoc platí aj v prípadoch, keď ide o osoby, ktoré už v inom členskom štáte požiadali o medzinárodnú ochranu. Rozhodnutie zároveň podčiarkuje dôležitosť dodržiavania procedurálnych a hmotno-právnych pravidiel EÚ pri prijímaní takýchto rozhodnutí. Prípad poukazuje na komplexnosť európskej migračnej politiky a prepojenosť rôznych právnych nástrojov a nariadení. Medzi tieto nástroje patrí napríklad nariadenie Dublin III a právne akty týkajúce sa spoločných politík v oblasti udeľovania víz. Rozhodnutie tak vytvára dôležitý precedens pre budúce prípady podobného charakteru.