Keď Matthias Huss pred 35 rokmi prvýkrát navštívil ľadovec Rhône vo Švajčiarsku, ľad sa nachádzal len na krátku prechádzku od miesta, kde zvykli parkovať jeho rodičia. Pre mladého Matthiasa to bol nezabudnuteľný zážitok spojený s pocitom večnosti. Dnes je však situácia dramaticky odlišná – k ľadu sa z toho istého parkoviska kráča už pol hodiny. Ako informuje portál BBC, príbeh ľadovca Rhône nie je ojedinelý – podobný osud postihol mnohé ľadovce po celom svete.
Alarmujúce čísla o topení ľadovcov
Podľa nedávnej správy Svetovej meteorologickej organizácie stratili v roku 2024 ľadovce mimo Grónska a Antarktídy 450 miliárd ton ľadu. Tento objem by naplnil 180 miliónov olympijských bazénov. Švajčiarske ľadovce sú pritom zasiahnuté mimoriadne tvrdo – za posledných 10 rokov prišli o štvrtinu svojho objemu.
Historické porovnania odhaľujú dramatické zmeny
Ľadovec Gries
Tento ľadovec na juhu Švajčiarska pri talianskych hraniciach ustúpil za posledné storočie o približne 2,2 kilometra. Na mieste, kde kedysi končil ľadovec, sa dnes nachádza rozsiahle ľadovcové jazero.
Veľký Aletschský ľadovec
Najväčší alpský ľadovec ustúpil za posledných 75 rokov o približne 2,3 kilometra. Na miestach, kde sa kedysi rozprestieral ľad, dnes rastú stromy.
Dôsledky pre budúcnosť
Vedci varujú, že aj keby sa globálne teploty zajtra stabilizovali, ľadovce by sa naďalej topili. Podľa výskumu publikovaného v časopise Science by sa pri obmedzení globálneho otepľovania na 1,5°C nad predindustriálnu úroveň mohla zachovať polovica zostávajúceho ľadu. Súčasná trajektória však smeruje k otepleniu o približne 2,7°C do konca storočia.
Vplyv na ľudské spoločenstvá
Strata ľadovcov má závažné dôsledky najmä pre horské komunity závislé na ľadovcovej vode. Približne 800 miliónov ľudí v oblasti vysokohorskej Ázie je aspoň čiastočne závislých od vody z topiaceho sa ľadu, najmä pre poľnohospodárstvo. V regiónoch so suchými letami môže byť voda z topiaceho sa ľadu a snehu jediným významným zdrojom vody počas niekoľkých mesiacov.