dailycanal.com
Nemecké cirkvi sa stávajú čoraz aktívnejším účastníkom v debate o migračnej politike krajiny. V roku 2024 poskytli útočisko takmer 3000 ľuďom, ktorým hrozila deportácia, čím významne zasahujú do nemeckého azylového systému. Ako informuje denník BILD, situácia vyvoláva napätie medzi cirkvami a štátnymi orgánmi.
Dramatický nárast prípadov cirkevného azylu
Podľa štatistík Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (BAMF) v roku 2024 zaznamenali 2386 prípadov cirkevného azylu, čo predstavuje v priemere 199 prípadov mesačne. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast o viac ako 300 prípadov. Celkovo cirkev poskytla ochranu 2966 osobám, ktorým tak umožnila vyhnúť sa deportácii.
Kontroverzia okolo Dublin systému
Väčšina prípadov sa týka takzvaných Dublinských prípadov – žiadateľov o azyl, ktorí opustili bezpečnú krajinu EÚ, aby prišli do Nemecka. Iba 39 prípadov sa týkalo deportácií do krajín mimo EÚ. Migračný expert Daniel Thym kritizuje, že cirkvi využívajú svoj humanitárny kapitál najmä na zabránenie deportáciám do iných členských štátov EÚ.
Jediný uznaný prípad
Z tisícov prípadov cirkevného azylu BAMF uznal iba jeden jediný ako skutočný ‚osobitný prípad tvrdosti‘, čo vyvoláva otázky o opodstatnenosti takéhoto rozsiahleho poskytovania ochrany.
Konflikt medzi cirkvou a štátom
Cirkevní predstavitelia obhajujú svoje konanie ako ‚službu spoločnosti‘. Berlínsky evanjelický biskup Christian Stäblein označuje cirkevný azyl za pripomienku základov milosrdenstva. Na druhej strane, hamburský senátor pre vnútro Andy Grote zdôrazňuje, že ‚cirkev nestojí nad zákonom‘ a štát nemôže prenechať rozhodovanie o pobytových právach iným inštitúciám.
Nový fenomén konverzie
Zaujímavým vedľajším efektom je narastajúci počet konverzií na kresťanstvo medzi žiadateľmi o azyl. Len v jednej berlínskej evanjelickej farnosti evidujú 1200 konvertitov z Iránu a Afganistanu, keďže konverzia z islamu môže byť uznaná ako prekážka deportácie.
