Štúdia o sociálnych dávkach vyvolala ostrú diskusiu medzi nemeckými ekonómami

Nemecká spoločnosť sa opäť ocitla v intenzívnej debate o sociálnom systéme a jeho vplyve na motiváciu pracovať. Nová štúdia prekvapivo vyvracia rozšírený názor, že poberanie sociálnych dávok odrádza ľudí od práce. Výskum prináša argumenty, ktoré môžu zásadne zmeniť pohľad na túto problematiku. Ako informuje portál Bild.de, diskusia sa rozprúdila po zverejnení výsledkov z prestížneho výskumného inštitútu.

Výskum prináša prekvapivé zistenia

Štúdia Ekonomického a sociálno-vedeckého inštitútu (WSI) pri nadácii Hansa Böcklera preukázala, že pracujúci na plný úväzok s minimálnou mzdou majú k dispozícii výrazne viac peňazí ako poberatelia sociálnych dávok. Tento rozdiel sa potvrdzuje vo všetkých regiónoch Nemecka a pri rôznych typoch domácností.

Konkrétne čísla hovoria jasnou rečou:

• Jednotlivci pracujúci na plný úväzok za minimálnu mzdu majú mesačne v priemere o 557 eur viac
• Slobodní rodičia s päťročným dieťaťom disponujú až o 749 eur vyšším príjmom
• Páry s dvoma deťmi (5 a 14 rokov), kde jeden partner pracuje na plný úväzok, majú o 660 eur viac

Regionálne rozdiely a kritické hlasy

Štúdia zohľadňuje aj regionálne rozdiely spôsobené rozdielnou výškou nájomného. Najmenší rozdiel medzi príjmom z práce a sociálnymi dávkami je v drahom okrese Mníchov (379 eur), zatiaľ čo najväčší v Nordhausene (662 eur).

Protiargumenty odborníkov

Kritici štúdie však poukazujú na niekoľko problematických aspektov. Holger Schäfer, expert na pracovný trh z Inštitútu nemeckého hospodárstva, upozorňuje, že je potrebné zohľadniť aj čas strávený v práci a dodatočné náklady spojené so zamestnaním.

Komplexný pohľad na problematiku

Riaditeľka WSI Bettina Kohlrausch zdôrazňuje, že tvrdenia o demotivačnom účinku sociálnych dávok sú vecne nesprávne. Na druhej strane, experti z ifo-inštitútu a Inštitútu nemeckého hospodárstva upozorňujú na problém s motiváciou prejsť z čiastočného na plný pracovný úväzok.

Diskusia ukazuje, že problematika si vyžaduje komplexnejší prístup a zohľadnenie viacerých faktorov:

• Skutočné náklady na bývanie v jednotlivých regiónoch
• Dodatočné výdavky spojené s pracovnou činnosťou
• Motivačné faktory pri rôznych pracovných úväzkoch
• Dlhodobé sociálne a ekonomické dopady

Téma zostáva predmetom intenzívnej odbornej aj verejnej diskusie, pričom jej riešenie bude kľúčové pre budúci vývoj sociálneho systému v Nemecku.